Súdili sme. Ale tých pravých?

Lesopoľnohospodárske združenie VLK (LZ VLK) pripravuje projekt Vlčie hory, ktorého časť sa má realizovať v NP Poloniny. Už jeho príprava vyvoláva polemiky, diskusie, nevôľu. Myslím, že oprávnenú. A tak sa vo štvrtok 5. Septembra v Kultúrnom dome v Stakčíne stretli zástupcovia samosprávy, podnikatelia subjektov z regiónu a vlastníci pozemkov z územia NP Poloniny. Projekt sa dotýka hlavne LPM š.p. Ulič, na ktorého lesných pozemkoch by sa mala bezzásahová prírodná rezervácia Orlia zriadiť. Ide o územie s rozlohou 1300 ha. Obmedzenie hospodárenia na tomto území by ohrozilo zamestnanosť, možno i samotnú existenciu podniku. O zachovanie podniku som sa v minulosti snažil, hlavne keď išlo o snahu zlikvidovať ho zo strany ministra pôdohospodárstva, a urobím to, ak to bude potrebné, kedykoľvek v budúcnosti. To bol aj dôvod mojej účasti na štvrtkovom stretnutí. Rád ( či vlastne nerád, ale musím) by som sa vrátil k stretnutiu, aby som uviedol pár postrehov. Strašne som sa sklamal. V sebe, v nás. Sediac v poslednom rade som sledoval „súd.“ Sto „sudcov“ – my všetci a jeden obvinený – VLK. Postupne som sa dozvedel, že LZ VLK môže za všetko. Nielen za to, čo chystá, ale aj za všetky obmedzenia, čo tu už máme. Kto zo „sudcov viac kričal, čokoľvek, zožal potlesk, ovácie. Argumenty druhej strany nemali šancu. Trochu svetla do problému vniesol riaditeľ NP, ktorý vysvetlil, v čom je celý problém. (Ale snáď ťa, Miro, ani poriadne nepočuli, či nerozumeli tvojim slovám). Znova spŕška výčitiek, útokov na hlavu VLKa. Nezmyselných. Páni „sudcovia“, Starinu nepostavil VLK, ale štát. Do Starinskej doliny vás na priepustku púšťa štát. O diplom Rady Európy požiadal štát. O zaradenie bukových pralesov do dedičstva UNESCO požiadal štát a nikdy sa nás nepýtal, či to my chceme. Nikdy nám nikto nepovedal, čo nám to prinesie, že to budú iba obmedzenia. Oni sa báli to povedať, my sme sa báli pýtať. Veď je to štát. A predstavte si, aj Schengenskú hranicu urobil štát, dokonca EÚ, nie VLK, a tiež sa nás nepýtali. VLK svoje plány aspoň zverejnil dopredu, my sme ich odmietli, snáď to štát bude rešpektovať, lebo on má tú moc, že ich projekt bude schvaľovať. Na lavici obžalovaných mali sedieť iní. Minister životného prostredia, za všetky obmedzenia spojené s ochranou prírody bez akejkoľvek náhrady. Minister vnútra, za obmedzenia spojené so Schengenom a aj za to, že ani tú „našu“ hranicu nedá pokosiť nám, ale robí to firma zo Žiliny. Šéf VSP, že za peniaze získané zo Stariny nedá do poriadku toky riek na Uličskej, Ubľanskej a Cirošskej doline. Šéf VVŠ, že obce v týchto dolinách nemajú vodovod, aj keď sú najbližšie pri zdroji vody, nieto ešte kanalizáciu. Minister hospodárstva, že určil okres Snina ako neperspektívny na rozvoj cestovného ruchu a nie sme oprávnení ani len žiadať financie na jeho rozvoj. Predseda PSK a poslanci PSK za okres Snina, že založili „ do šuplíka“ štúdiu rozvoja Polonín, ktorá bola pred šiestimi rokmi zapracovaná do Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK. Za to, že už štyri roky nikto ani len nespomenul otvorenie hraničného priechodu Ulič – Zabroď, či sprejazdnenie cesty cez Ruské sedlo do Poľska. Okres Snina je jediný na Slovensku, ktorý nemá cestné spojenie s Poľskom, a pritom na druhej strane je najnavštevovanejšie územie v Poľsku – Bieszcady a Solinské jazero, kde tento rok trávilo dovolenku 2 milióny ľudí, a k nám sa dostať nemôžu. Urobte cestu, zachránite Uličskú dolinu a nemusíme sa zaoberať žiadnymi utopistickými projektmi VLKu. No to by chcelo niečo aj robiť, nielen plakať nad krízou a nechať si tlieskať na festivaloch. Zaujímavé je, že kríza je iba v okrese Snina. Veď ešte len nedávno pán Chudík rozhodol o výstavbe nového hraničného priechodu s Poliakmi za 5,5 mil. eur, ale v okrese Medzilaborce (Čertižné – Jasalská)! A naši poslanci sa to dozvedeli odo mňa. V posledných rokoch boli v Uličskej doline všetky projekty zamerané na rozvoj cestovného ruchu realizované tými, na ktorých sa zvykne nadávať – ochranármi. Správa NP Poloniny robí informačné miesta po obciach, náučné chodníky, propagačné materiály. Supluje podnikateľov a často i nás, starostov. Všetkým statným sme ukradnutí. My sme opravili školy, hasičské stanice, centrá obcí. Komu? Ľudia pôjdu radšej po blate po kolená do práce ako po zámkovej dlažbe na úrad práce. Ibaže my nič pre tú prácu, pre vytváranie nových pracovných miest nerobíme. Nikto nám tu nepríde postaviť fabriku. Už nikdy nikto. Iba cestovný ruch a lesníctvo, poľnohospodárstvo, to nás zachráni. Už ba bolo načase prestať bojovať a začať budovať. No musíme najprv vyhrať „súd“ so štátom, aby nás uznal za rovnoprávnych občanov tohto štátu. Zatiaľ nimi nie sme. Aspoň sa tak necítim. Hanbím sa za to, ako sa správame. Ohýbame chrbty pred tými, čo nás roky bijú a obmedzujú, a bijeme, nadávame na tých, čo chcú niečo riešiť. Možno zlým spôsobom, no my sme neprišli so žiadnym riešením. Preto sa za nás hanbím.

Ján Holinka, starosta obce Ulič